Maroš Bančej Knihy

Štvrtá básnická zbierka bratislavského tvorcu sa člení na dve časti. Prvá s názvom Opičí cirkus reflektuje najmä citové peripetie, prehry a výhry nielen autora, ale človeka všeobecne, často s ironickým či humorným podtextom. Ide o večnú tému poézie - "lásku nastorako". Druhá časť zbierky má názov Moje obľúbené cintoríny. Autor sa inšpiroval svojimi prechádzkami a dlhoročným záujmom o historicky zaujímavé cintoríny nielen v Bratislave, ale aj v ostatných kútoch Slovenska a snaží sa odpovedať na často existenciálne otázky nášho bytia.

Básnická zbierka Posledný valčík pre Maleu predstavuje koktail z tvorby Maroša M. Bančeja, spisovateľa a publicistu, ktorý sa narodil 4. septembra 1960 v Michalovciach a zomrel 17. júla 2019 v Bratislave. Autorova všestrannosť je zrejmá v jeho básňach, ktoré obohacujú čitateľov. Jeho priatelia najlepšie vystihujú jeho osobnosť: bol to „spojovník“, človek ochotný pomôcť bez zbytočných otázok. Mal silné názory, no nikdy ich nevnucoval. Často sa stretávali pri káve „U Advokáta“ alebo v kine Lumiére, aj keď už mal zdravotné problémy. Maroš bol hrdinom každodenného života, ktorý aj v ťažkých chvíľach podporoval kultúru a literatúru svojou prítomnosťou a charizmou. Ondrej Kalamár poznamenáva, že básnik hľadá krehké súvislosti, a ich spájalo viacero faktorov, vrátane vstupu do literatúry s Jožkom Urbanom a Jankom Litvákom. Ich priateľstvo sa zpevnilo aj krvavým paktom bratstva, ktorý podpísali spolu so sochárom Milom Gašparom. O Marošovi, Milovi a Ondrejovi napísal čas ďalší, menej známy, ale pravdivý príbeh.

Do literatúry vstúpil roku 1989 knihou Výstrel z motyky, v ktorej spoločne s ním publikovali samostatné literárne celky aj Ján Litvák a Jozef Urban. Je to básnická zbierka poetických útvarov, tzv. textoviek, ktoré chcú programovo stáť na polceste medzi poéziou a textami populárnych piesní.

Poeticko-prozaická zbierka nie iba o vampíroch.